Univerzitný basketbal NCAA v USA autor: Tomáš Vavro

Pridané: 11.1.2015 02:51:13

11 Január 2015

Tréner Tomáš Vavro sa cez sviatky zúčastnil dvoch basketbalových zápasov univerzity Maryland v USA, kde hráva Slovák Michal Čekovský. Tomáš sa o svoje zážitky a dojmy s Vami podelil v klubovom blogu nižšie.

Okrem návštevy zápasu NBA medzi Washingtonom Wizards a Phoenixom Suns, som sa tešil na 27.12.2014 na univerzitný zápas NCAA Maryland vs. Oakland. Keďže zápas NBA bol viacmenej o show pre ľudí rozhodol som sa napísať krátky blog o divácky zaujimavejšom a basketbalovejšom zápase amerických univerzít s osobnými postrehmi.

Zápas bol špecifický v tom, že tam hral mladý Slovák Michal Čekovský, ktorého som poznal z basketbalového klubu v Považskej Bystrice, kde sme spolu chvíľu bývali na byte. Ja som tam hrával a neskôr chvíľu robil asistenta trénera pri mládeži, kde sa Michalovi rozbiehala kariéra. Vráťme sa k zápasu NCAA. Ako väčšina Američanov sme na zápas išli autom. Hoci sme bývali vo vedľajšom štáte Virginia cesta trvala cca 50 min až k hale Xfinity center vo vedľajšom štáte Maryland. Chcel som si pozrieť ako vyzerá univerzita v USA, tak sme išli o 2 hodiny skorej. Už pri vstupe všade strážené parkovisko, kde už mali ľudia dopredu rezervácie a pre návštevníkov boli vyčlenené poschodové parkovacie garáže pri hale. Obrovský univerzitný areál pod názvom College Park perfektne upravený bez jednej špiny na zemi, skôr pripomínal malé mestečko, kde bolo všetko, dokonca aj vlastná nemocnica, kde praxovali študenti. Každá fakulta mala samostatnú budovu s obrovským priestorom na sedenie pred budovou. V areáli obrovský štadión pre americký futbal, kriket, plavecký bazén, regeneračná hala, dokonca aj farma s koňmi priamo v centre univerzitného mestečka. Všade neskutočná čistota, poriadok, upravené trávniky, ostrihané živé ploty.

Hodinu a pol pred zápasom sa otvorili brány do haly. Boli sme medzi prvými v hale. Bezpečnostné kontroly pred vstupom, oskenovali nám lístky a hneď pri vstupe fotím presklenú vitrínu s obrovským pohárom víťaza NCAA. Na stenách mená a fotky najznámejších univerzitných športovcov za „Univerzity of Maryland". Cítil som sa ako v malom múzeu histórie univerzity, medaile a poháre z rôznych turnajov a úspešných sezón rôznych športov. Samozrejme nesmel chýbať fan shop Maryland Terrapins, avšak Čekovského dres som nenašiel. Bolo mi vysvetlené, že on je ešte len nováčik, prvák. Škoda kúpil by som si dres Slováka v NCAA, keď už som sa tam dostal. Ohromený halou som nakukol do haly, čo sa tam deje. Domáci hráči si už strieľali na koše. Vyhladnutí sme si kúpili menu ako praví američania a išli sme nájsť naše miesta v hale. Pofotil som si 20 tisícovú halu a začal som sledovať, ako sa budú pripravovať hráči na zápas. Všimol som si, že pivoti mali svojho trénera, rozohrávači svojho trénera, ktorí si ich sem tam zavolali a niečo im vysvetľovali. Michala z jeho 2,12m nebolo možné neprehliadnuť. Pred zápasom precvičoval ďalší tréner dynamický strečing, ktorý viedol hráčov, aby veci robili správne. Mimochodom bol som v treťom rade a mal som možnosť všetko detailne sledovať. Po celý čas vyzerali hráči koncentrovaní na zápas. Nikto sa nebavil medzi hráčmi ani s divákmi, hoci tam mali známych a rodičov v hľadisku. 10 minút pred zápasom obidve družstvá vbehli do šatní a americká show sa mohla začať. Americká hymna v prevedení nejakých miestnych známych spevákov, upútavka na basketbalový tím Maryland, roztlieskavačky, sektor vyčlenený univerzitnej kapely, predstavovačky základnej zostavy s video produkciou na novej obrovskej svetelnej obrazovke nad palubovkou.

Hala sa celkom pekne zaplnila, v prvých 10 radoch okolo ihriska boli najväčší fanúšikovia, väčšinou študenti, ktorí stáli skoro celý zápas a povzbudzovali. Basketbal bol úplne iný ako NBA, aj pravidlá sú iné 35s útok, zápas trvá 2x 20 min, možnosť niekoľkých krátkych timeoutov atď. Viac sa tu bráni, hrajú sa systémy, niekoľko clón v útoku, voľné strely, rýchle protiútoky, väčšia bojovnosť hráčov. Hoci "Checko" ako ho prezývajú nenastúpil v základe, nastúpil po 5 min. od začiatku zápasu, kedy ho pekne vyhlásil miestny hlásateľ: "Majkl Čekovsky from Slovakia". Našťastie žiadne fópa sa nekonalo ako na SR v jednej športovej TV, kde ho dokonca označili za Čecha. Sledujem Miša a jeho pohyb na palubovke. Jeho úloha v útoku je robiť clony pre lepších hráčov. V jednom útoku urobil asi 5 clón, keď to nevyšlo jednoduchý pick and roll s rýchlou otočkou ku košu. Po strele tvrdý boj o pozíciu na doskok. V obrane bránil centra spredu hoci bol najvyšší hráč, opäť tvrdý boj o pozíciu pod košom , vytláčanie súpera z high postu, komunikácia a spolupráca v obrane všetkých hráčov. Každý hráč mal svoju úlohu, aj keď nedostal najlepší hráč loptu išiel na clonu, prípadne vypracoval pozíciu pre iného spoluhráča. Radosť pozerať na taký basketbal. Nespomenul som divákov, okrem toho, že pri palubovke stáli, stále povzbudzovali, sledovali basket. Keď hádzali hráči Marylandu šestku, tak pre šťastie celá hala po podaní lopty rozhodcom, raz tleskla a držala obe ruky nad hlavou, kým hráč nevystrelil, vtedy bolo úplne ticho v hale. O zábavu sa starala univerzitná kapela, ktorá hrala naživo, roztieskavačky bavili ľudí tanečkami, na obrazovke bežali rôzne video pútače, nechýbalo hádzanie tričiek do hľadiska, kiss kamera. Cez polčas vybehli minibasketbalisti a odohrali krátky zápas, keď dal niekto z detí kôš celá hala zatlieskala, samozrejme všetky deti dostali darčeky od Maryland univerzity. Druhy polčas Maryland prestal hrať svoju hru a hneď z 20 bodového náskoku zrazu bolo iba o 6 bodov, no drámu nepripustili, keď po peknej akcii all-hoop zavesil po zranení jeden z najlepších hráčov Marylandu Wells. Okrem blokov, doskokov, prihrávok a čiernej roboty od Čekovského pobavil divákov aj individuálnou akciou, kedy sa obtočil okolo protihráča, v páde dal kôš s faulom, čo celá hala opäť ocenila veľkým potleskom.

Maryland vyhral 72:56 s Oaklandom a bol to neskutočný zážitok, pre mňa určite lepšie ako NBA zápas. Po zápase sme sa stretli s Mišom na chvíľu a trochu sa porozprávali ako sa tam má, koľko má voľného času, aké sú tréningy, aká je škola. Michal si všetko pochvaľoval, medzitým si s nim deti v hale robili fotky, tak sme sa s nim tiež odfotili, aby sme zistili, že je fakt vysoký. Maryland dovtedy prehral iba jeden zápas od začiatku sezóny a je medzi top družstvami v rantingu družstiev NCAA. Dúfal som, že sa nám podarí ísť ešte na jeden zápas, kým opustíme USA.

Druhý univerzitný basketbalový zápas Maryland vs. Minnesota.

Zápas bol opäť špecifický, pretože Maryland hral prvý zápas s družstvom z inej konferencie. Tieto zápasy sa už označovali ako B1G. Tentokrát bolo v hale cca 16000-17000 divákov, ktorí opäť celý zápas povzbudzovali a každú akciu prežívali. Tradičná úvodná americká show pred zápasom, roztlieskavačky, maskot korytnačky, upútavka ako predchádzajúci zápas, to už nebudem opisovať. Nastupujú hráči Minnesoty, v hľadisku mal každý divák na stoličke noviny, ktoré si dali v tomto momente pred tvár, na znak hosťujúcemu družstvu, že ich to nezaujíma, kto z hostí nastupuje na palubovku, bolo to zábavné. Vtedy sa hala zmenila na novinový stánok so 16 000 trepotajúcimi novinami. Diváci opäť stáli okolo ihriska a povzbudzovali. Priebeh zápasu bol podobný ako zápas s Oaklandom, avšak Minessota, hrala skoro celý zápas pressing na celom ihrisku, kedy až 3 hráči pressovali rozohrávača Marylandu Trimbla. 10-bodový náskok si Maryland udržiaval, avšak pressing v niektorých fázach robil domácim dosť veľké problémy. Vtedy sa ukázalo, že na lavičke Marylandu je aj vynikajúci coach Mark Turgeon, ktorý vedel hráčov usmerniť a zvoliť správnu taktiku. Michal sa dostal iba na 9 min na palubovku, keďže jeho „konkurenční" podkošoví hráči Marylandu hrali ozaj vynikajúco. Maryland vyhral 70-58 s Minnesotou a úspešne vstúpil do konferenčných bojov.

Zápas sa hral o 12:00 hod., tak sme sa Michalom dohodli, že skočíme po zápase na kávu pokecať. Sám sa vyslovil, že je celkom rád, že konečne počuje rodnú slovenčinu. Porozprával nám svoje zážitky zo školy, z basketu, o tom ako majú súkromné lietadlo, ktorým lietajú na zápasy. Mňa hlavne zaujalo rozprávanie o basketbale, tréningoch, tréneroch, životospráva a celkovo jeho každý deň ako prebieha.

Opíšem iba pár vecí, ktoré nám Michal opísal. V podstate sme mali aj šťastie, že sme boli zrovna v tomto období za ním, lebo nebola škola a mal trochu času, inak z jeho rozprávania vyznelo, že chodí do školy, zo školy na tréning, urobiť úlohy – eseje do školy opäť na tréning. Okrem toho individuálne tréningy, stelecké tréningy, dôležitý odpočinok v podobe spánku. Čo sa týkalo stravy, tak hráči musia dodržiavať určité druhy jedál, aby dodržali kalórie za deň, no Michal musí pribrať tak ma viacmenej dovolené všetko jesť.Prezradím, že v študentských novinách bol s ním rozhovor a z americkej stravy obľubuje Chipotle a samozrejme všetko, čo navarí jeho mama na Slovensku. My sme Michalovi priniesli zo Slovenska aspoň Študenstkú pečať, Horalky a pistáciouvú Deli, čo ho celkom potešilo, keďže v USA nič také nenájdete. Mňa zaujímalo ako to vyzerá pred zápasom, v šatni, po zápase a vtedy Michal hovorí, to by bolo lepšie vidieť. Tak sme sa vrátili do haly, že si pozrieme zákulisie. Michal sa zrazu zmenil na sprievodcu halou a veru vedel toho veľa o histórií, o hráčoch, tréneroch, ostatných športoch. Začal rozprávať o palubovke , ktorú po zápase vyrezali a umiestnili na stenu s celým harmonogramom ako sa stali Maryland šampiónmi NCAA. Hneď vedľa podobná palubovka avšak tá patrila ženskému družstvu, ktoré tiež získali titul NCAA. Obrovská presklená posilňovňa, telocvičňa pre zápasníkov, tréningová basketbalová hala, kde sa hrali aj zápasy volejbalistov a iných športov, všetko toto bolo v jednej obrovskej hale pod názvom Xfinity Center. Prechádzame úzkou chodbou do šatní na stenách obrovské fotky hráčov čo sa dostali do NBA ako Steve Francis, Steve Blake, Greivis Vasques a mnohý iný. Miestnosť pre média, opäť na stenách história, hráči , znak klubu, všetko pekne usporiadané a pripravené. Prechádzame do šatní hráčov, víta nás obrovské písmeno M a potom neskutočný pohľad na jednotlivé miesta hráčov v šatni s ich fotkou, menom, vlastným trezorom v skrini, obrovskou tabuľou pre trénera. Vo vedľajšej miestnosti regeneračná miestnosť s vírivkami so studenou a teplou vodou, masážnym stolom, tiež miestom , kde hráčom robili pedikúru a manikúru. Ďalšia miestnosť bola oddychová miestnosť , kde hráči mohli pozerať basketbal v TV a oddychovať priamo v hale. Na poschodí reštaurácia, knižnica a priestory pre študentov, kde sa mohli vzdelávať, študovať. V podstate nemuseli ani halu opustiť, keď nemali školu. Všetko si Michal pochvaľoval, no asi nikto by sa nesťažoval. Nakoniec nám ukázal aj administratívnu časť, kde mal tréner svoju miestnosť a obrovský vstup pre autobus, kedy hráči vystúpia a môžu ísť rovno na palubovku.

Michala som poznal iba krátky čas v Považskej Bystrici, ale stále je to super chalanisko. Po tomto zážitku som sa tiež stal fanúšikom Marylandu, hoci som ho sledoval od začiatku sezóny a o to v Amerike ide, aby ste si kúpili ich tričká, dresy a iné univerzitné predmety. Je to obrovský biznis, s TV prenosmi zápasov, jedlom, suvenírmi a celkovou prezentáciou a kreditom univerzity, čo by si naše univerzity mali brať príklad. Je to úplne iný svet, každého, čo sme stretli v hale bol k nám milý a tiež bolo vidieť, že aj Michala tam majú radi.

Michalovi by som sa chcel poďakovať, že si našiel čas na nás. Držím mu palce, aby sa mu darilo a prajem mu veľa športových úspechov a úspešnú reprezentáciu Slovenska za morom.

Prihlásenie